|
PROJEKT PUSTÝ HRAD
Projekt sa zameriava na záchranu významnej Národnej kultúrnej pamiatky Pustého hradu vo Zvolen, jej prezentáciu pre širokú verejnosť a zachovanie pre ďalšie generácie. Pustý hrad je ikonickou pamiatkou pre Zvolenčanov i ľudí z regiónu. Zvolenský hrad – dnes Pustý hrad bol sídlom županov Zvolenskej župy, ktorá v 13. a 14. stor. patrila medzi najrozsiahlejšie na území dnešného Slovenska. Kráľovská obytná veža Dolného Pustého hradu je významnou pamiatkou nadregionálneho významu nakoľko bola rezidenciou kráľov Uhorska predovšetkým v 13. storočí.
Samotný Pustý hrad radí rozloha 4,7 ha medzi najrozsiahlejšie na Slovensku, veža na Dolnom hrade je jedna z najväčších a najvýznamnejších stredovekých rezidenčných stavieb v strednej Európe (pôdorys 20 x 20 metrov) a hradná cisterna na Hornom hrade je najväčšia známa stredoveká zásobáreň vody na území Slovenska (pôdorys 7 x 7 metrov a hĺbka 10 metrov).
Impulzom k výskumu hradu sa v roku 1992 stal havarijný stav torza vstupnej brány Horného hradu. Od tohto roku výskum financovaný mestom Zvolen pokračoval ďalších 17 sezón pod vedením Václava Hanuliaka a postupne odkryl kľúčové stavby Horného hradu. Súbežne s výskumom sa uskutočnila aj pamiatková obnova všetkých vykopaných múrov, ktoré boli nadstavané a prekryté zatrávnenou korunou. Po vstupnej bráne výskum v roku 1993 pokračoval na najvyššom mieste Pustého hradu, kde bola odkrytá obytná veža komitátneho hradu. V rokoch 1994 a 1995 sa práce presunuli na druhú dominantnú polohu Horného hradu s menšou obytnou vežou (takzvaná veža II). Jej vnútorné priestory ukrývali pôvodné situácie s veľkým množstvom zlomkov keramických nádob, zvieracích kostí a mincí z 13. až 15. storočia. Okrem veže sa v roku 1994 výskum zameral aj na rez opevnením na východnej strane, kde sa podarilo odkryť starší val. Súbežne bola na terase v severnej časti Horného hradu zistená kovolejárska dielňa. V rokoch 1996 – 1998 výskum pokračoval odkrytím veže vo východnej línii opevnenia. Aj pod jej podlahou sa podarilo potvrdiť priebeh staršieho valu, v ktorého zásype boli okrem keramiky z mladšej a neskorej doby bronzovej aj tri fragmenty keramiky z včasného stredoveku. Vo veži sa okrem početných zlomkov keramiky z 13. až 14. storočia našli aj napodobeniny mincí – viedenských fenigov Přemysla Otakara II (1251 – 1276) a Albrechta I. (1282 – 1298).
Tzv. Dončov hrad na Hornom hrade sa stal ťažiskom pre archeologický výskum v rokoch 1998 – 2008. Počas tohto obdobia sa spod vrstiev sute postupne vynorila vstupná brána, budova pri východnej hradbe, časť priekopy a čelná hradba. Následne bol preskúmaný hradný palác, zachovaný až po úroveň stropu spodného podlažia. V prvých rokoch 21. storočia boli popri cisterne skúmané predovšetkým palácové trakty na severozápadnej strane. V rokoch 2005 – 2008 sa skúmali terasy odčlenené úpravou terénu pomocou terasových múrov v juhozápadnej časti nádvoria. Okrem toho bola kompletne vykopaná a zakonzervovaná línia opevnenia chrániaca severnú a východnú časť Horného hradu. Zároveň za šesť sezón (2003 – 2008) sa vykopalo takmer 8 metrov vrstiev z hradnej cisterny.
V roku 2009 prebral vedenie archeologického výskumu hradu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre a na výskume sa podieľa aj Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Výskum sa zameral predovšetkým na areál Dolného hradu a od roku 2015 sa vrátil aj na Horný hrad. Dôvodom bol havarijný stav jediného torza steny tu stojacej mohutnej obytnej veže i nezodpovedané otázky ohľadom vzniku a funkcie hradu. Komplexný výskum umožnili v roku 2009 vybudované lesné cesty pod patronátom Lesného podniku mesta Zvolen, ktoré areál Dolného hradu sprístupnili pre výskumne a stavebné práce.
V roku 2015 bola na Hornom hrade kompletne doskúmaná hradná cisterna (jej maltové dno sa ukázalo v hĺbke 10,2 metra) a v rokoch 2016-2024 ďalšie časti Horného hradu. Okrem štandardných archeologických nálezov ako keramické fragmenty, zvieracie kosti, paroh, železné klince, ostroha, objavili sa v cisterne aj strieborné denáre z druhej polovice 13. storočia a k mimoriadnym nálezom patrí aj kompletne zachovaný stredoveký meč tesák s kostenou rukoväťou zo 14. storočia. Vďaka vode sa tiež zachovali nálezy organického pôvodu. Z nich je potrebné spomenúť drevené tréningové meče, drevené vedierka, torzá predmetov z kože a textilu. Mimoriadne zaujímavé sú objavené zvyšky viac ako 700 ročných drevených konštrukcií, ktoré sú svedectvom remeselnej zručnosti majstrov v období stredoveku. Zároveň nám dovolili presne datovať výstavbu cisterny s unikátnym technickým riešením zvádzania dažďovej vody pomocou hlinených a kamenných potrubí a žľabov.
Výskum na Dolnom hrade realizovaný od roku 2009 do roku 2019 každú letnú sezónu postupne odkryl mohutnú obytnú vežu, hlavnú vstupnú bránu, bránu v tzv. spojovacom múre, bránku v severnej línii opevnenia, niekoľko úsekov opevnenia hradu i tzv. spojovacieho múru a časti nádvoria. Najzachovanejšie juhovýchodné nárožie obytnej veže dosahuje aj dnes výšku ešte 17 metrov (pred výskumom iba 12 metrov). Súbežne s výskumom je realizovaná aj pamiatková obnova všetkých vykopaných múrov: kráľovská veža, hlavná vstupná brána, severná línia opevnenia, brána a hradba tzv. spojovacieho múru, západná línia opevnenia Dolného hradu. Cieľom bolo vybudovať lesopark na princípe zladenosti prírody so zvyškami historickej architektúry.
Na Hornom Pustom hrade bolo potrebné najprv zrealizovať stabilizáciu murív západnej prístavby paláca a následne sa zrealizovalo prestrešenie hradnej cisterny, ktorá s ňou susedí. Následne sa staticky stabilizovali ďalšie narušené objekty na Hornom hrade, predovšetkým: veža komitátneho hradu, veža vo východnej línii opevnenia Horného hradu, hlavná vstupná brána Horného hradu, veža č. II na Hornom hrade, brána a priečny múr tzv. Dončovho hradu.
Pre najbližšie obdobie je kvalitne spracovaný projekt Pustého hradu, ktorým sa uchádzame o eurofondy. Pretvorí Pustý hrad na plnohodnotný cieľ kultúrneho turizmu s komfortným zázemím a službami, ktoré doteraz absentovali. Tento projekt je hotový so všetkými potrebnými povoleniami a čaká už len na pridelenie financií a súťaž zhotoviteľa. Jeho súčasťou je prestrešenie hradného paláca Horného hradu, v ktorom bude vytvorená aj expozícia o archeologickom a historickom dedičstve hradu. Súčasťou projektu je aj dokončenie obnovy veže Dolného hradu, ktorej interiér bude slúžiť ako miesto aj pre komorné koncerty. Lákadlom pre návštevníkov bude aj rekonštrukcia peňazokazeckej a kovolejárskej dielne na Hornom hrade a vybudovanie infocentra pri hlavnej vstupnej bráne.
Pustý hrad patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky v regióne stredného Slovenska a každý rok sa jeho návštevnosť zvyšuje. Z hľadiska stratégie cestovného ruchu zohráva kľúčovú úlohu v regióne. V roku 2021 bol pre návštevníkov hradu kompletne obnovený náučný chodník Pustý hrad pôvodne vybudovaný v roku 1996 a prebudovaný v roku 2012 v dĺžke 6,4 km. Na základe výsledkov nových výskumov boli informačné tabule doplnené na celkový počet 21. V súčasnosti poskytuje náučný chodník návštevníkom informácie o flóre a faune hradného kopca, ako aj o výsledkoch historického, architektonicko-historického a archeologického bádania. Lesné cesty dobudované v roku 2009 sú aj cyklotrasami, ktoré tvoria okruh okolo Pustého hradu. Cez hrad prechádza Pohronská hradná cesta a Barborská cesta. V budove Starej radnice na Námestí SNP vo Zvolene bola v roku 2012 inštalovaná výstava najkrajších archeologických nálezov objavených na Pustom hrade.
MEDZINÁRODNÁ LETNÁ ŠKOLA ARCHEOLÓGIE VO ZVOLENE
Letná škola archeológie sa vo Zvolene koná na Pustom hrade vo Zvolene a zapojený v rokoch 2011-2018 aj susedný hrad Peťuša, v rokoch 2023-2024 aj Rímske kúpele v Dudinciach, hradisko Gunda a kostol Zjavenia Pána v Ostrej Lúke. Projekt je realizovaný v letnej sezóne a od roku 2010 získal aj medzinárodný charakter, keď sa zapojili aj univerzity z krajín Vyšehradskej štvorky. Hlavným organizátorom projektu je Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre, ďalej sa projektu zúčastnili domáce univerzity (Trnavská univerzita v Trnave, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici) i zahraničné univerzity (Jagelovská univerzita v Krakove, Univerzita Hradec Králové, Masarykova univerzita v Brne, Univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti) a mesto Zvolen. Letnú školu dlhodobo finančne podporovala Medzinárodná Vyšehradská nadácia a podporuje Banskobystrický samosprávny kraj. V rámci 16 sezón (2009 – 2024) sa jej zúčastnilo vyše 1000 študentov, nadšencov a dobrovoľníkov. Od začiatku na projekte participujú domáci aj zahraniční lektori z Poľska, Maďarska a Nemecka.
Cieľom okrem edukácie o metódach a technikách archeologického výskumu a dokumentácii nálezov je aj upriamenie pozornosti na ochranu a prezentáciu kultúrneho dedičstva. Prostriedkom k tomuto cieľu sú okrem terénneho výskumu aj odborné prednášky a tvorivé dielne konané priamo na hradoch aj za účasti širokej verejnosti. V rámci týchto aktivít sa účastníci „Draci“ i ďalší záujemcovia zoznámia s prácou archeológov, s archeologickým materiálom, modelovaním a výrobou v ruke robených keramických nádob a hlinených predmetov, ako aj s rôznymi formami zábavy obľúbenými na stredovekých kamenných hradoch. Projekt letnej školy archeológie poskytuje jedinečnú možnosť dozvedieť sa viac o fungovaní archeologických výskumov v praxi. Týmto spôsobom je archeológia sprístupnená priamo verejnosti, ktorá má nielen nárok, ale aj záujem o informácie o minulosti svojho mesta, regiónu či krajiny. Možnosť pozrieť sa, resp. byť súčasťou archeologického výskumu zároveň podnecuje záujem o históriu a vytvára vzťah ku kultúrnemu dedičstvu. Zároveň v rámci projektu "Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva“ sme poskytovali možnosť pracovnej realizácie nezamestnaným.
Ďalšie informácie a fotografie sú na: www.pustyhrad.com
|