Projekt Pustý hrad

Projekt sa zameriava na záchranu významnej Národnej kultúrnej pamiatky Pustého hradu vo Zvolen, jej prezentáciu pre širokú verejnosť a zachovanie pre ďalšie generácie. Pustý hrad je ikonickou pamiatkou pre Zvolenčanov i ľudí z regiónu. Zvolenský hrad – dnes Pustý hrad bol sídlom županov Zvolenskej župy, ktorá v 13. a 14. stor. patrila medzi najrozsiahlejšie na území dnešného Slovenska. Kráľovská obytná veža Dolného Pustého hradu je významnou pamiatkou nadregionálneho významu nakoľko bola rezidenciou kráľov Uhorska predovšetkým v 13. storočí. Po sezóne 2015 je kompletne staticky zastabilizovaná a sprístupnená verejnosti. Samotný Pustý hrad radí rozloha 4,7 ha medzi najrozsiahlejšie na Slovensku, veža na Dolnom hrade je jedna z najväčších a najvýznamnejších stredovekých rezidenčných stavieb v strednej Európe (pôdorys 20 x 20 metrov) a hradná cisterna na Hornom hrade je najväčšia známa stredoveká zásobáreň vody na území Slovenska (pôdorys 7 x 7 metrov a hĺbka 10 metrov).

Impulzom k výskumu hradu sa v roku 1992 stal havarijný stav torza vstupnej brány Horného hradu. Od tohto roku výskum financovaný mestom Zvolen pokračoval ďalších 17 sezón a postupne odkryl kľúčové stavby Horného hradu. Súbežne s výskumom sa uskutočnila aj pamiatková obnova všetkých vykopaných múrov, ktoré boli nadstavané a prekryté zatrávnenou korunou. Po vstupnej bráne výskum v roku 1993 pokračoval na najvyššom mieste Pustého hradu, kde bola odkrytá obytná veža komitátneho hradu. V rokoch 1994 a 1995 sa práce presunuli na druhú dominantnú polohu Horného hradu s menšou obytnou vežou (takzvaná veža II). Jej vnútorné priestory ukrývali pôvodné situácie s veľkým množstvom zlomkov keramických nádob, zvieracích kostí a mincí z 13. až 15. storočia. Okrem veže sa v roku 1994 výskum zameral aj na rez opevnením na východnej strane, kde sa podarilo odkryť starší val. Súbežne bola na terase v severnej časti Horného hradu zistená kovolejárska dielňa. V rokoch 1996 – 1998 výskum pokračoval odkrytím veže vo východnej línii opevnenia. Aj pod jej podlahou sa podarilo potvrdiť priebeh staršieho valu, v ktorého zásype boli okrem keramiky z mladšej a neskorej doby bronzovej aj tri fragmenty keramiky z včasného stredoveku. Vo veži sa okrem početných zlomkov keramiky z 13. až 15. storočia našli aj napodobeniny mincí – viedenských fenigov Přemysla Otakara II (1251 – 1276) a Albrechta I. (1282 – 1298). Tzv. Dončov hrad na Hornom hrade sa stal ťažiskom pre archeologický výskum v rokoch 1998 – 2008. Počas tohto obdobia sa spod vrstiev sute postupne vynorila vstupná brána, budova pri východnej hradbe, časť priekopy a čelná hradba. Následne bol preskúmaný hradný palác, zachovaný až po úroveň stropu spodného podlažia. V prvých rokoch 21. storočia boli popri cisterne skúmané predovšetkým palácové trakty na severozápadnej strane. V rokoch 2005 – 2008 sa skúmali terasy odčlenené úpravou terénu pomocou terasových múrov v juhozápadnej časti nádvoria. Okrem toho bola kompletne vykopaná a zakonzervovaná línia opevnenia chrániaca severnú a východnú časť Horného hradu. Zároveň za šesť sezón (2003 – 2008) sa vykopalo takmer 8 metrov vrstiev z hradnej cisterny. V roku 2009 prebral vedenie archeologického výskumu hradu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre a na výskume sa podieľa aj Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Výskum sa zameral predovšetkým na areál Dolného hradu. Dôvodom bol havarijný stav jediného torza steny tu stojacej mohutnej obytnej veže i nezodpovedané otázky ohľadom vzniku a funkcie hradu. Komplexný výskum umožnili v roku 2009 vybudované lesné cesty pod patronátom Lesného podniku mesta Zvolen, ktoré areál Dolného hradu sprístupnili pre výskumne a stavebné práce. V roku 2015 bola na Hornom hrade kompletne doskúmaná hradná cisterna (jej maltové dno sa ukázalo v hĺbke 10,2 metra). Okrem štandardných archeologických nálezov ako keramické fragmenty, zvieracie kosti, paroh, železné klince, ostroha, objavili sa aj strieborné denáre z druhej polovice 13. storočia a k mimoriadnym nálezom patrí aj kompletne zachovaný stredoveký meč tesák s kostenou rukoväťou zo 14. storočia. Vďaka vode sa tiež zachovali nálezy organického pôvodu. Z nich je potrebné spomenúť drevené tréningové meče, drevené vedierka, torzá predmetov z kože a textilu. Mimoriadne zaujímavé sú objavené zvyšky viac ako 700 ročných drevených konštrukcií, ktoré sú svedectvom remeselnej zručnosti majstrov v období stredoveku. Zároveň nám dovolili presne datovať výstavbu cisterny s unikátnym technickým riešením zvádzania dažďovej vody pomocou hlinených a kamenných potrubí a žľabov.

Výskum na Dolnom hrade realizovaný od roku 2009 každú letnú sezónu postupne odkryl mohutnú obytnú vežu, hlavnú vstupnú bránu, bránu v tzv. spojovacom múre, bránku v severnej línii opevnenia, niekoľko úsekov opevnenia hradu i tzv. spojovacieho múru a časti nádvoria. Zatiaľ ide celkovo o odkrytú plochu v rozsahu takmer 3000 m2. Najzachovanejšie juhovýchodné nárožie obytnej veže dosahuje aj dnes výšku ešte 17 metrov (pred výskumom iba 12 metrov). Od roku 2016 do roku 2020 bude archeologický výskum realizovaný na Dolnom aj Hornom hrade Pustého hradu vo Zvolene. Súbežne s výskumom je realizovaná aj pamiatková obnova všetkých vykopaných múrov. Cieľom je vybudovať lesopark na princípe zladenosti prírody so zvyškami historickej architektúry. Počas stavebnej obnovy Horného hradu sa využívala cementová malta a koruny murív sa upravovali zatrávnením do pripravených korýtok. Takto sanované murivá však po rokoch vykazujú statické poruchy. Skúsenosti z pamiatkovej obnovy Horného hradu, nás preto pri obnove Dolného hradu nasmerovali na nový spôsob konzervácie murív. Projekty sanácie na základe výsledkov archeologického a architektonicko-historického výskumu riešia komplexnú sanáciu celého objektu veže s využitím malty z odležaného vápna a komplexným preškárovaním originálu muriva. Obnova a stabilizácia všetkých stien veže Dolného hradu bola ukončená v roku 2015. Po ukončení procesu karbonizácie murív - bude na murivo položený vegetačný kryt. Pre obdobie 2016-2020 je Krajským pamiatkovým úradom schválený zámer pamiatkovej obnovy Dolného Pustého hradu, ku ktorému je vypracovaná náležitá dokumentácia. Projektovo je rozdelený na päť stavebných objektov. V roku 2016 je našim zámerom zrealizovať sanáciu hlavnej vstupnej brány Dolného hradu. Následne tiež uskutočniť sanáciu západnej línie opevnenia Dolného hradu medzi hlavnou vstupnou bránou a vežou, severnej línie opevnenia, priebehu južnej línie opevnenia Dolného hradu v jeho kontakte s južnou stenou veže, priebehu tzv. spojovacieho múru medzi západnou stenou veže a vstupnou bránou v spojovacom múre. Na Hornom Pustom hrade bude potrebné najprv zrealizovať stabilizáciu murív západnej prístavby paláca a následne zrealizovať prestrešenie hradnej cisterny, ktorá s ňou susedí. Následne postupne sanovať ďalšie staticky narušené objekty na Hornom hrade.

Pustý hrad patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky v regióne stredného Slovenska a každý rok sa jeho návštevnosť zvyšuje. Z hľadiska stratégie cestovného ruchu zohráva kľúčovú úlohu v regióne. V roku 2012 bol pre návštevníkov hradu kompletne obnovený náučný chodník Pustý hrad pôvodne vybudovaný v roku 1996 v dĺžke 6,4 km. Na základe výsledkov nových výskumov boli informačné tabule doplnené na celkový počet 20. V súčasnosti poskytuje náučný chodník návštevníkom informácie o flóre a faune hradného kopca, ako aj o výsledkoch historického, architektonicko-historického a archeologického bádania. Lesné cesty dobudované v roku 2009 sú aj cyklotrasami, ktoré tvoria okruh okolo Pustého hradu. Cez hrad od roku 2014 prechádza Barborská cesta. V budove Starej radnice na Námestí SNP vo Zvolene bola v tom istom roku inštalovaná výstava najkrajších archeologických nálezov objavených na Pustom hrade.